Choď domov

Sedel za pracovným stolom. Duchom bol neprítomný, ani nevnímal kolegyňu, ktorá si už viackrát  dkašľala, aby upútala jeho pozornosť.„Filip!“vyskočil spoza stola a zhodil na zem niekoľko spisov. Až potom si všimol, že Oľga stojí vedľa neho a mračí sa čoraz viac.„Prosím ťa čo ti je? To ani nie si ty! Prečo sa nevrátiš domov? Prečo sa tak trápiš? Všetci vieme, že chceš ísť domov. Len ty hovoríš, že nechceš.
Prestaň klamať hlavne sám seba a choď domov. Prišla som a neodídem odtiaľ, kým mi nepovieš celú pravdu. Vedenie firmy rozhodlo, že ideš späť a basta. Si zodpovedný pracovník, ale tvoj šéf má plné zuby tvojej utrápenej tváre a tvojich chýb. Sadni si a hovor. No len si sadni.
Poznáš ma. Ak si raz niečo vezmem do hlavy, tak. Chcem ti pomôcť, tak to tak aj ber. Nemám žiadne bočné úmysly.“